Sušená tekvica v elektrickej sušičke na zimu

Nepodarený koč teda musíme ako usilovné Popolušky na prahu zimy súrne kreatívne spracovať na kompót, džem, lekvár, zamraziť či nakladať. No keď sa ukáže, že všetky dózy, fľaše, pivničné špajze a iné mrazničky sa už minuli a tekvica je stále preč, ostáva jediná možnosť – usušiť ju! A najrýchlejšie a najefektívnejšie sušenie tekvice je samozrejme v elektrickej sušičke.

TOAko sušiť tekvicu v elektrickej sušičke

Na začiatok musíte tekvicu otvoriť, aspoň ju rozpoliť, potom to pôjde ľahšie. Na tento účel je vhodné zvoliť nie najostrejší, ale najodolnejší nôž, pretože kôra dobrej jesennej tekvice nie je mäkšia ako dvierka koča z bažinatého dubu. Možno sa budeme musieť dlhšie popasovať s hrubým nožom, ale ušetríme si prsty!

Nakoniec sa tekvica otvorí a vo vnútri je bonus - semienka. V žiadnom prípade ich nevyhadzujte, sú neskutočne prospešné pre zdravie všeobecne a najmä pre mužov! Triediť, opláchnuť, vysušiť (nesmažiť!) – a klikať s úžitkom a potešením!

A v pitve budeme pokračovať.Najvhodnejšia postupnosť operácií je nasledovná: po rozdelení tekvice na dve časti pozdĺž meridiánu odrežeme obe „polárne čiapky“ na hrúbku dužiny. Potom výsledné dva polkruhy a jeden polvalec nakrájame na vhodné plátky široké 2 až 3 cm, z ktorých sa dá celkom ľahko odrezať kôrka bez toho, aby sme riskovali, že zostaneme bez prstov.

Potom môžete bezpečne vziať ostrý nôž so širokou čepeľou a opatrne nakrájať tekvicové mäso na strednú kocku (centimeter alebo o niečo menšiu). Niektoré druhy ovocia a zeleniny sa odporúča pred sušením blanšírovať alebo aspoň opariť, nejde však o tekvicu, tá sa bez ďalších trikov dokonale vysuší.

Umiestnite kocky tekvice rovnomerne, v jednej vrstve a nie príliš blízko, na podnosy elektrickej sušičky, zapnite ju na maximálnu teplotu - a začnite čakať.

Budete musieť čakať dlho, najmenej 12 hodín alebo aj viac, všetko závisí od druhu tekvice a jej stupňa zrelosti.

Žiaľ, bez ohľadu na to, akú supersofistikovanú elektrickú sušičku máme, jednoducho „nastav a zabudni“ ako samonavádzacia strela nebude fungovať: z času na čas bude potrebné vymeniť podnosy, kocky tekvice treba zmiešať tak, aby nezlepovať, ale rovnomerne vysušiť. Je krajne nežiaduce nechať sušičku v noci bežať bez dozoru, pre prípad požiaru je bezpečnejšie ju vypnúť, aby sme ráno mohli opäť spustiť našu zázračnú jednotku a pokračovať v procese dehydratácie ďalej, až do trpkého konca. .

Nuž, konečne nadišla drahocenná hodina, tvrdé, ťažké kocky tekvice sa zmenili na elastické, ľahké podložky, ktoré musíme ihneď tesne uzavrieť, kým nasajú vlhkosť z okolitého vzduchu.

Najlepšie je použiť plastové nádoby so skrutkovacím uzáverom alebo špeciálne „samotesniace“ vrecúška, z ktorých podľa potreby nalejeme trochu do „prevádzkovej nádoby“.

Sušená tekvica je pripravená! Sláva nám, pracovitým (a skromným) Popoluškám! Teraz, pred novou žatvou vozov, pardon – tekvice, budeme môcť každú chvíľu bez obáv, že niekde niečo rozmrzlo, vykyslo, splesnivelo, či inak zhnilo, – dostať za hrsť alebo dve suchých a svetlých tekvicových hoblín a uvarte si z nich, po čom váš miláčik túži: aj polievku, dokonca aj koláč, dokonca aj kompót!

A ak k sušenej tekvici pridáme trochu fantázie, trochu sušeného ovocia, lyžicu medu a orechového masla, štipku korenia, tak len za polhodinu ľahko pripravíme neskutočne chutný, jemný, zdravý, aromatický a absolútne diétny dezert, ako Popoluška na jej prvom plese som ho nikdy neskúšala.

To všetko preto, že svoj kočiar použila nesprávne! 😉

Ako môžete vidieť, sušenie tekvice na zimu je ľahké a jednoduché. Chutné a jednoduché prípravy pre nás všetkých!