História klobásy alebo kde a ako sa klobása objavila vo svete.

Klobásy a podobné výrobky nemajú špecifickú vlasť, rôzne národy ich vymysleli úplne nezávisle od seba. Zmienky o ňom sa nachádzajú v najstarších písomných prameňoch, čínskych, gréckych a babylonských. Iste, negramotné národy tiež pripravovali podobné mäsové jedlá. Mäso sa rýchlo kazí, najmä v horúcom podnebí. Preto bola klobása ako produkt dlhodobého skladovania absolútne nevyhnutná vo vojenských kampaniach aj v čase mieru.

V starovekom Ríme dosiahla výroba klobás priemyselné rozmery. Bola súčasťou zásobovania rímskych vojsk potravinami. Bol pripravený podľa desiatok rôznych receptúr z mäsa, hydiny a dokonca aj z rýb a morských plodov. V 5. storočí prerušila invázia barbarov dejiny Rímskej ríše, nie však dejiny rímskej klobásy. Talianska kuchyňa sa stala dedičom dávnych kulinárskych tradícií, ktoré následne ovplyvnili gastronomické zvyky Francúzov.

Rozlišovať údený, varené-údené príp poloúdené, varené, sušené a dokonca krvi klobásy.Na ich prípravu sa používa hydinové, bravčové a hovädzie, jahňacie a konské mäso.

Údeniny zvyčajne zahŕňajú výrobky vyrobené z mletého mäsa, existujú však aj odrody vyrobené z celého kusu mäsa. Ide o mnoho druhov klobás z Kaukazu, krajín Balkánskeho polostrova, západnej a strednej Ázie. Tie obsahujú basturma, sujuk a kazy.

Verí sa, že prototypom týchto jedál bolo konské mäso pripravené špeciálnym spôsobom, vynález vojakov Džingischána. Aby sa mäso dlhšie zachovalo, na nejaký čas sa umiestnilo pod sedlo. Tam sa nasýtil slaným konským potom a pod váhou jazdca stratil prebytočnú vlhkosť.

Sujuk a kazy sa dodnes pripravujú z konského mäsa. Kazy je obzvlášť cenený. Tento druh klobásy je vždy prítomný na sviatočnom stole všetkých turkických národov. Pripravuje sa z celej panenky, ktorá sa vloží do umytého konského čreva. Potom sa kazy varí, suší alebo údi.

Sujuk sa vyrába z iných, menej cenených častí jatočného tela, takže stojí menej.

A tu basturma v modernej kuchyni sa vyrába z hovädzej sviečkovice. Za týmto účelom sa osolí a umiestni pod lis, aby sa zbavil prebytočnej vlhkosti a dal mäsu požadovaný tvar. Potom sa basturma obalí v zmesi korenia a zavesí sa na sušenie.

V stredovekej Európe bola klobása jedlom aristokratov. Na jeho výrobu sa používalo mäso vynikajúcej kvality, ale aj zámorské koreniny, ktoré boli v tých časoch veľmi drahé a neboli dostupné pre každého. Klobása sa pripravovala rôznymi spôsobmi v závislosti od miestnych kulinárskych tradícií a prírodných podmienok. Takže v južných krajinách sa klobásy sušili na slnku a v severných krajinách sa údili.

Každá krajina mala svoje obľúbené recepty, svoje vlastné tajomstvá varenia. Napríklad v Litve pripravovali údenú klobásu z diviny. Na sviatky sa podával vyprážaný a bezprostredne pred konzumáciou sa vyprážal, polial silným alkoholickým nápojom a zapálil.

Fíni piekli klobásu na horúcich kameňoch v saune.

Klasická talianska saláma bola pripravená s použitím komplexnej kombinácie ingrediencií, ktorá zahŕňala nielen obvyklé teľacie a bravčové mäso, ale aj somára, zverinu a morku. Okrem toho kompozícia obsahovala rôzne bylinky, víno, ocot, cesnak a biele korenie. Po vytvarovaní sa klobása sušila na slnku. Postupom času sa pokryla vrstvou plesne, ktorá chránila výrobok pred poškodením hnilobnými baktériami a dal sa skladovať aj niekoľko rokov.

Francúzi, vždy známi svojou vynikajúcou kuchyňou, vymysleli aj niekoľko originálnych receptov na klobásy. Napríklad recept na bielu teľaciu klobásu s koňakom, rôzne klobásy s jablkami, zajačiu klobásu s bylinkami. Známy je aj francúzsky andouillet, typ klobásy plnená držkovou tenkou krájanou na prúžky.

Najviac sa však v Európe preslávili svojimi klobásovými výrobkami Nemci a Rakúšania. Tradične preferovali bravčové a hovädzie mäso a zriedkavo používali exotické mäso. Ale vďaka rôznym metódam kulinárskeho spracovania dali svetu viac druhov vyprážaných, varených a údených klobás ako ktokoľvek iný. Nie nadarmo sa Nemcom hovorilo klobásy. Práve v Nemecku sa narodil muž, ktorý vynašiel klobásy, Johan Georg Laner, a vyučil sa svojmu remeslu. Pravdaže, začal ich vyrábať po presťahovaní sa do Viedne.Rakúsko a Nemecko sa preto stále sporia o klobásové prvenstvo.

Slovania pripravovali aj klobásy. Zvyčajne sa verí, že ruské klobásy sú neskoršou výpožičkou z nemeckej kuchyne, ďalšou európskou novinkou, ktorú do ruského života uviedol Peter I. Ale v skutočnosti má história klobás v Rusku oveľa starodávnejšie korene. Zmienky o nej sa nachádzajú už v dokumentoch novgorodskej brezovej kôry z 12. storočia.

Klasická domáca klobása Slovania ho pripravovali z bravčového alebo hovädzieho mäsa nakrájaného na veľké kusy, zmiešaného s nasekanou masťou, cesnakom a korením. To všetko sa napchalo do umytého tenkého čreva (črev) a upieklo v rúre. Mäsové výrobky podliehajúce skaze boli pre Slovanov ešte dôležitejšie ako pre iné národy kvôli prísnemu cirkevnému kalendáru. Obdobia prerušenia pôstu sa striedali s dlhými pôstmi a po celý tento čas bolo treba mäso nejako konzervovať.

V súčasnosti máme prístup k mnohým druhom továrensky vyrábaných klobás, ale to by nám nemalo brániť v experimentovaní doma. Prečo neuvariť niečo chutné klobása sami, z prírodných vysokokvalitných produktov a podľa receptúry, ktorú chcete? Našťastie teraz máme možnosť inšpirovať sa kulinárskym dedičstvom všetkých národov sveta. Spomedzi tejto rozmanitosti sa určite nájde niečo, čo vyhovuje vášmu vkusu.

Ak chcete vedieť, aká je história klobásy v Rusku, pozrite si video od ProVkusu.